Medzi vitamíny a minerály, ktoré majú športovci na zreteli, patrí vitamín D, vitamíny skupiny B, vápnik, železo, zinok, horčík, ako aj antioxidanty ako je vitamín C a E, karotén a selén. Vitamíny skupiny B majú dve hlavné funkcie, ktoré sú v priamom vzťahu k cvičeniu. Tiamín (vitamín B1), riboflavín (vitamín B2), niacín (vitamín B3), kyselina pantoténová (vitamín B5), vitamín B6, B12 a biotín sa podieľajú na optimálnom spracovaní a využití energie, zatiaľ čo kyselina listová (vitamín B9) a vitamín B12, sú potrebné na tvorbu červených krviniek, syntézu bielkovín a opravy tkanív vrátane svalov a centrálneho nervového systému. Vitamín D je potrebný na dostatočnú absorpciu vápnika, reguláciu sérového vápnika a fosforu a na zdravie kostí. Déčko taktiež reguluje vývin a homeostázu nervového systému a kostrových svalov.
Jeho deficiencia je popri vitamíne C najbežnejším javom nielen u bežcov a ostatných športovcov, ale v celej populácii, najmä v našich zemepisných šírkach, pritom sa vážne zvažuje že jeho odporúčaná denná dávka je neadekvátne nízka a mala by sa prehodnotiť.
Zatiaľ existuje len obmedzený výskum, ktorý by potvrdil zvýšenú potrebu vitamínov skupiny B počas cvičenia. Dostupné štúdie naznačujú, že intenzívne výkony si pravdepodobne vyžadujú až dvojnásobne vyššie dávky, ako sú odporúčané. Hoci sa zistilo, že krátkodobé deficiencie B vitamínov, by nemali ovplyvniť výkonnosť, vážnejšia deficiencia vitamínu B12 (najmä u vegetariánov) a/alebo kyseliny listovej môže vyústiť do anémie a k zníženému výkonu pri dlhodobej záťaži. Občasné doplnkové užívanie „béčiek“ by mohlo mať priaznivý efekt na momentálny výkon, ako aj na celkový zdravotný stav, vrátane zlepšenia mikroflóry tráviaceho traktu. Mikroflóru je vhodné podporovať aj užívaním vhodných baktérií mliečneho kvasenia (probiotík), ktoré posilňujú celkový imunitný systém a napomáhajú nielen samotnému tráveniu, ale aj vstrebávaniu niektorých vitamínov. Posledné štúdie ukázali priamy súvis medzi hladinou vitamínu D a meranou silou svalov, schopnosťou šprintovať a maximálnou spotrebou kyslíka (VO2max). Vitamíny s antioxidatívnymi vlastnosťami by mali aspoň občas užívať vytrvalostní bežci. Vitamín E u nich po dlhom behu znižuje oxidáciu lipidov, zatiaľ čo nedostatok vitamínu C znižuje výkon pri dlhodobej záťaži, a preto sa vytrvalostným bežcom odporúča „céčko“ konzumovať v dávkach až 1000 mg denne.
Užívanie vitamínov a iných výživových doplnkov musí byť samozrejme len doplnkom k zdravej a vyváženej strave. Napriek tomu existujú isté rizikové skupiny, ako aj špecifické obdobia v tréningovom procese, kedy je možné z ich konzumácie profitovať. Najmä pri obmedzení energetického príjmu, jednostrannom zameraní sa na i sté nutrienty (napríklad len na sacharidy) alebo pri akútnom ochorení je ich podávanie opodstatnené. Toto podávanie by však nemalo byť systematické a dlho trvajúce.
Práve dlhodobé užívanie môže spôsobiť vážne poruchy zdravia, čo je známe predovšetkým u vitamínov rozpustných v tukoch, ktoré majú tendenciu hromadiť sa v organizme. Megadávky vitamínu A môžu byť toxické pre nervový systém, vysoké množstvo vitamínu D poškodzuje obličky, nadmerný príjem vitamínu E môže spôsobiť zvýšenú únavu a bolesti hlavy, vitamín K v nadmernom množstve zase zažívacie poruchy a anémiu. Dokonca nebezpečné môžu byť aj nadmerné dávky vitamínu C, ktoré vedú k zvýšenej hladine kyseliny močovej v sére, či megadávky B6, ktoré môžu spôsobiť poškodenie periférnych nervov.
Na trhu môžeme nájsť vitamíny v rôznych liekových formách. Modernú liekovú formou predstavujú napríklad pitné dávky, ktoré obsahujú zmesi rôznych vitamínov a pred použitím sa dajú zmiešať s ďalšími prídavnými látkami umiestnenými osobitne v uzávere jednotlivých fľaštičie. Ich výhodou je jednoduché a krátkodobé podávanie, ktorým zároveň zabránime riziku predávkovania vitamínmi, najmä v tukoch rozpustnými. Na jednej strane forma prípravku a cesty podania, na strane druhej stav tráviaceho traktu vplývajú na vstrebávanie vitamínov. Je známe, že pri chorobe alebo po nej, ako aj po ťažšom športovom výkone často dochádza k zhoršenému príjmu niektorých nutrientov. Štúdie dokázali, že tento stav zlepšuje podávanie dostatočných dávok baktérií mliečneho kvasenia - probiotík. Niektoré z nich sa dokonca podieľajú na syntéze vitamínov (najmä vitamínu K). Práve nové formy výživových doplnkov sú teda prísľubom nielen lepšej kvality, ale aj dokonalejšej dostupnosti účinných látok, pričom často zjednodušujú aj samotné dávkovanie.
