Problém nastáva pri výskyte zranení alebo preťažení, k čomu môže dôjsť v prípade nedostatočného zahriatia – rozcvičenia organizmu alebo, ak sa začne hneď s veľkými vzdialenosťami, prípadne behá počas ochorenia a nedoliečeného kĺbového alebo svalového problému.
Dôležité je načúvať svojmu organizmu: ak sa vzoprie bolesťou alebo “stratou dychu”, treba na to primerane reagovať a nebyť proti. Potenciálne nebezpečenstvo vyplýva aj z toho, že pri behaní došľapujú nohy na tvrdý podklad alebo hrboľatý terén a môže dôjsť k poškodeniu. Rozum velí dať si pauzu, ale srdce chce pokračovať. A tak prichádzajú na radu lieky proti bolesti (analgetiká) a proti zápalu (antiflogistiká, nesteroidové antireumatiká), hoci aj bez odbornej konzultácie, chaoticky.
Voľnejšia lieková politika, ktorá umožňuje nákup najrozličnejších preparátov bez lekárskeho predpisu, síce menej zaťažuje pokladnice zdravotných poisťovní a perá predpisujúcich lekárov, ale na druhej strane dochádza k nekontrolovanému a často iba slabo odôvodniteľnému užívaniu s výraznými zdravotnými rizikami. Dominujú predovšetkým medikamenty proti bolesti a zápalom kĺbov aj svalov a šliach, proti kašľu, nádche, prechladnutiu a preparáty na upokojenie.
Ešte na konci 80-tych rokov sa robil prieskum spotreby predpisovaných aj voľno predajných liečiv a zistilo sa, že vtedy známe a populárne analgetiká (lieky proti bolesti, napríklad Algena), ktoré sa dali získať „za hotové“, patrili medzi najpredávanejšie preparáty - viac ako 90 percent produkcie sa nakúpilo „bez vedomia“ lekárov.
Prevažnú časť nakupujúcich tvorili ženy, u ktorých bol tento liek považovaný za „hlavnú barličku“, zatiaľ čo u mužov viedol vtedy v oficiálnych štatistikách alkohol. Situácia v podstate pretrváva dodnes, akurát paleta ponúkaných liekov proti bolesti na voľný predaj sa rozšírila, ich nákupy u oboch pohlaví zvýšili a dominujú liečivá s ibuprofénovým základom ako účinnou látkou ...
Nadmerné a nekontrolované užívanie liekov proti bolesti vedie k určitému druhu závislosti a z tabletiek sa stávajú tzv. malé dopingové drogy. K nim patria okrem rôznych druhov analgetík aj rôzne povzbudzujúce látky (často s obsahom kofeínu, kodeínu, fenylefrínu, pseudoefedrínu).
Spočiatku boli tieto liečivá považované za "neškodné" a odporúčané v hojnej miere ľuďom s "narušenými" nervami alebo miernymi obtiažami. Dnes sa však vie, že žiaden z týchto liekov nie je neškodný, ale že je návykový, stáva sa dopingovou drogou. Lieková závislosť je u žien štyrikrát častejšia ako u mužov a vedie väčšej úzkostlivosti, nervozite a útlme v erotickej oblasti. Apropos - nesteroidové antireumatiká aj analgetiká majú tretí najvyšší návykový potenciál po opiátoch a liekoch na depresívne stavy, vyšší ako u alkoholu.
Kombinácia liečiv proti bolesti alebo nádche či prechladnutiu s kofeinizovanými energetickými nápojmi (a u nás sa pijú pri každej príležitosti), zvyšuje riziko prudkého nárastu krvného tlaku a náhlej cievnej mozgovej alebo srdcovej príhody, trombózy či embólie.
Prípadné miešanie liekov s „povzbudzujúcim“ alkoholom „na guráž“ aj pri minimálnych dávkach nadmerne preťažuje chemickú továreň organizmu – pečeň, ktorá vtedy nie je schopná dokonale spracovať požité látky a sama je pri tejto príležitosti postupne deštruovaná, čo vedie pomaly ale iste k jej degenerácii (cirhóza) a postupnému zlyhávaniu. Alkohol navyše účinky prijímaných liekov znižuje na minimum.
Pri nákupe voľno predajných liekov v lekárni má zákazník príležitosť konzultovať svoje "chúťky" s lekárnikom. Ten by mal byť schopný odporúčať vhodný liek a jeho primerané dávkovanie. Rovnako tak musí byť pripravený klientovi nákup vyhovoriť a nasmerovať ho k odbornému lekárovi. Vzhľadom k profesii môže mať lekárnik dokonca oveľa širšie znalosti liečiv ako lekár, a tak jeho rada môže naozaj zavážiť.
