Prihlásiť
behame.sk

Lásku k pohybu v deťoch najlepšie prebudíte vlastným príkladom

Lásku k pohybu v deťoch najlepšie prebudíte vlastným príkladom
Proste budete sa sami hýbať, športovať, behať a to najlepšie s nimi.
Pravdupovediac som zo súčasného stavu pohybu detí mierne mimo. Nejde o to, ako súčasné deti vyzerajú, ale ich celkový fyzický a zdravotný stav je alarmujúci. Ale stále sa s tým dá niečo robiť!

Je mi jasné, že pokiaľ ide o pohyb, športovanie detí, nemožno sa odvolávať na minulosť, na to, čo bolo ešte za našich čias úplne prirodzené. Proste, doba sa zmenila. Čo sa však nezmenilo, je, že človek a dieťa špeciálne, sa musí hýbať, a že telocvik v škole či chodenie na nejaký šport to nezachránia. Dospelému človeku chýba štyridsať minút pohybu denne, deťom minimálne trojnásobok.

V rôznych článkoch o pohybe, teda skôr o nehýbaní sa detí, sa môžete dočítať, že „Ak svoje deti naozaj milujete, doprajete im pohyb". Ako to vyzerá v skutočnosti? Učitelia by o tom mohli rozprávať, koľko detí im prinesie ospravedlnenku na telocvik, že nemôžu cvičiť, pretože... pretože dieťaťu sa nechce jednoducho hýbať. Takže rodič sadne, napíše ospravedlnenku a má pokoj. Chráň Pán Boh, keby učiteľ na ospravedlnenky nedbal, alebo keby od toho "chudáčika", keď je náhodou zdravý a ospravedlnenku neprinesie, chcel nejaký výkon, to potom rodič volá do školy a sťažuje sa rovno u riaditeľa a hrozí ministerskou komisiou.

Pritom deti už od najútlejšieho veku vyjadrujú svoje pocity pohybom. Dojčatá buď radosťou, alebo pri vyjadrení nespokojnosti trepú ručičkami, dupú nohami, vzpierajú sa celým telom. Väčšie deti zdôrazňujú svoju radosť, nespokojnosť či hnev takisto. Proste pohyb k človeku patrí od nepamäti a jeho usmerňovanie či „dusenie" v detskom veku spôsobuje len jedno, a síce že deti sú čím ďalej tým prchkejšie, ťažko ovládateľné a nedokážu si užívať jednoduché radosti života, ako je chôdza, beh, hra.

Pohyb je dar

Keď dnes rodič nemôže svoje dieťa zvládnuť, ide s ním k lekárovi - k psychológovi, ktorý dôjde vo väčšine prípadov k jednoznačnej diagnóze: „Hyperaktívne". Dieťa dostane lieky na upokojenie, ale čo to, ono sa s tým krpcom nedá vydržať, stále si niečo vymýšľa, stále je nespokojný, stále niečo chce, nič ho nebaví, pri ničom nevydrží. Energia chce proste von, a najlepší spôsob, ako ju ventilovať, je pohyb. Podľa jednej nemeckej štúdie, dnešné deti strávia pohybom hodinu denne, pričom až deväť hodín presedia v škole, alebo doma pred počítačom či televíziou.

Predsa len mi nedá, aby som nezalistoval do histórie. V minulosti bolo úplne bežné, že dieťa trávilo celé hodiny vonku (ešte si to pamätám a nielen u seba, ale aj u svojich synov), naháňali sa, liezli po stromoch, hrali na vojakov. Rozbité kolená a hlavy, odreté lakte, roztrhané oblečenie k tomu akosi patrilo. Počas hier sa už prejavovala osobnosť každého dieťaťa, ich zaujatie pre vec. Niekto bol skôr taktik a vyčkával, iný analytik - všetko rozoberal, iný prirodzený vodca.

Kto mal, či má deti, vie svoje o období puberty, všeobecne považovanom za obdobie najväčšieho vzdoru. To, že práve tieto roky sú u detí vzhľadom k „ovládaniu" najhoršie, je celkom prirodzené, lebo v tomto veku sa odohrávajú v tele najväčšej rastové a vývojové zmeny vo svaloch, kostiach, nervovom systéme, ktoré sú sprevádzané aj enormným prílivom, respektíve výdajom energie.

V tomto veku by mal mať človek minimálne tri hodiny spontánneho pohybu denne. Keď bude pohyb riadený, tiež dobre, oveľa lepšie je však spontánny, pretože pri ňom sa zase oveľa viac môže formovať osobnosť jedinca po stránke fyzickej aj psychickej. Výsledkom nedostatočného pohybu u detí a mládeže je obezita, vysoký krvný tlak, neurologické problémy a poruchy koncentrácie.

Prečo sa deti menej hýbu

Hlavným dôvodom sú rodičia, ktorí majú strach o zdravie a život svojich ratolestí. Boja sa ich púšťať samé von, ale sami pri tom nemajú čas s deťmi von vyraziť. Inokedy je to prehnaná opatrnosť a strach z potenciálneho úrazu. Na druhej strane, ako už bolo vyššie povedané, podkopávajú tým ich sebavedomie a samostatnosť.

Sebavedomie, samostatnosť, psychická odolnosť človeka, tým skôr dieťaťa, ktoré sa hľadá, pramení z vedomia zdravia a fyzickej kondície!

Rodinné prázdniny

Téma „športovanie detí" je cez prázdniny vcelku dosť frekventovaná. Väčšina autorov sa zhoduje, že je to na rodičoch, že rodičia by mali vziať deti za ruku a vyraziť s nimi sa hýbať, majú pravdu, toto je dobré riešenie, má to však dva háčiky. Prvým je náplň a druhým je čas.

Keď začnete uvažovať o náplni, môžete sa samozrejme demokraticky opýtať detí, čo by chceli robiť, ale ja by som to nerobil. Skôr by som sa vrátil v pamäti späť a chcel som si spomenúť, čo ma bavilo, čo som vedel, čoho som ešte schopný a tým by som začal. Dieťa, nemajúc vlastnú skúsenosť, vás usadí hneď na začiatku, keď vám odpovie: „A nezostaneme radšej doma a nezahráme si spoločne nejakú hru na počítači?". Keď získa skúsenosť, začne si samé hľadať, čo by ho bavilo, potom bude čas začať plniť jeho želanie, najskôr sa jednoducho zmeňte v diktátora, niekto predsa vládnuť musí.

Kde nájsť čas?

Tak napríklad počas dovolenky, ale aj po práci, ak sa trošku posnažíte prísť domov za svetla, je šanca s deťmi niekam vyraziť. Aj keď spoločné nočné dobrodružstvo vaše vzťahy tiež posilní a vyplavený adrenalín zabezpečí vám aj deťom, že budete potrebovať ďalšiu dávku, aby ste ho spálili. Pokiaľ to ide, robte všetko spoločne s deťmi aj so svojimi partnermi, vzájomne sa pri tom všetci rešpektujte. Pamätajte, že deti máte, aby ste sa od nich niečo naučili, stále si ešte pamätajú veci, ktoré vy ste počas života zo svojej pamäti úplne vytlačili.

Ak naštartujete spoločný proces hýbania sa cez prázdniny, tak verte, že po nich už sa veci začnú samy riešiť, deťom aj vám sa bude po spoločne strávených chvíľach cnieť, ale aj vaše telo a vaša myseľ bude túžiť byť v pohybe, takže nájdete spoločne spôsoby, ako všetko riešiť, bez toho, aby ste volili to najjednoduchšie riešenie - pohyb zo svojho života vytesniť.
7.10.2017   /   Bežecká škola   /   Autor: Miloš Škorpil   /    Foto: Bigstock

Ďalšie články