Keď sa organizmus správa ako anarchista

Keď sa organizmus správa ako anarchista
Blíži sa stodesiate výročie použitia slova alergia. V roku 1906 viedenský detský lekár Clemens von Piquet po prvý krát použil tento výraz na označenie ochorenia, ktoré človek poznal už dávno. Ukázalo sa, že smrť na alergický šok je výsledkom prudkej alergickej reakcie a že astma, senná nádcha alebo ekzém sú vyvolané alergiou – posunutím stavu obranyschopnosti organizmu smerom k precitlivelosti.
Jarná vegetácia spôsobuje mnohým bežcom ťažkosti. Začínajú ich páliť oči, neobvykle často slzia, očné bielka im sčervenievajú, kýchajú, kašlú, tečie im z nosa, majú zdurené sliznice dýchacích ciest, ťažšie dýchajú. Dostaví sa malátnosť, únava, poruchy spánku. Znižuje sa psychická i fyzická výkonnosť, pracovná schopnosť je oslabená, zhoršuje sa kvalita života. Čo sa s nimi vlastne deje?

Ľudský organizmus – hoci je vlastne „zdravý“ a bez ťažkostí – sa správa alergicky, ako „anarchista“. Začína búrlivo až hystericky reagovať na poletujúce peľové zrnká vetromilných kvitnúcich rastlín, ktorých dolet býva neuveriteľný – do výšky až 5000 metrov, do diaľky pomocou vzdušných prúdov až 100 kilometrov. Peľová alergia patrí medzi najčastejšie alergické ochorenia a za posledných desať rokov vzrástol jej výskyt u dospelých šesťnásobne, u detí až desaťnásobne. V súčasnosti takmer 40 percent našej populácie minimálne raz ročne návštívi alergológa. V tomto alarmujúcom percente je veľa bežcov s alergickým ochorením, ktorí musia užívať v určitých obdobiach roka lieky umožňujúce aký-taký životný a športový komfort alebo „normalizáciu“ zdravotného stavu.

Ako sa ťažkostiam brániť alebo im predchádzať ?

Treba sledovať údaje Peľovej informačnej služby /PIS/ - jej správy o kvitnúcich druhoch rastlín majú totiž význam aj pre ľudí, ktorí radi behajú v prírode a o svojej alergii doposiaľ nevedeli. Sú to tí, ktorí mávajú na jar pravidelne nádchu a vôbec ju nespájajú s možnosťou alergickej reakcie. Až dodatočne zistia, že tieto zdravotné ťažkosti má na svedomí nejaká kvitnúca jarná rastlina v ich blízkosti. Zistenie látky spôsobujúcej alergiu je prvým úspechom bežca i jeho lekára, ktorý môže nasadiť vhodnú liečbu a pripraviť návrh úpravy denného a tréningového režimu.

Na jar trpia alergici najčastejšie reakciou na peľ kvitnúcej brezy. Ohrození sú najmä na obed, popoludní a v noci, keď je peľu brezy v ovzduší najviac. Preto je vhodné v čase ohrozenia venovať zvýšenú pozornosť kvalite denného režimu. U alergikov na peľ brezy sú možné aj „skrížené“ reakcie pri konzumácii jabĺk a orechov, prípadne kôstkového ovocia ako čerešňa, višňa, keď po ich zjedení môžu vzniknúť búrlivé prejavy alergie. Alergickí bežci musia svoje problémy brať vážne už od detstva (veľká časť alergií je dedičná), nepodceňovať ich a navštevovať pravidelne alergológa, aby sa obmedzenie ich výkonnosti správnou liečbou mohlo znížiť na minimum. Vtedy nemusí mať alergik takmer žiaden športový alebo osobný hendikep.

Komu hrozí alergická pliaga najviac ?


Univerzálnym rizikom je prítomnosť alergie u jedného z rodičov alebo u súrodenca. Riziko je celoživotné – alergia môže prepuknúť v ktoromkoľvek veku. Stupne vrodeného ohrozenia alergiou sú teda:

1. stupeň – jeden súrodenec je alergik
2. stupeň – jeden rodič je alergik (možno vyššie riziko, ak je to matka)
3. stupeň – obidvaja rodičia sú alergici
4. stupeň – obaja rodičia trpia rovnakým alergickým ochorením, napríklad obidvaja sú astmatici. Mladí ľudia sa často stretnú a zoznámia v čakárňach alergológov a neskôr sem prichádzajú so svojimi alergickými deťmi

Bežkyne, ktoré sú alergičky (ale v princípe aj tie, ktoré nie sú), by si mali v priebehu tehotenstva dávať pozor najmä na všetky druhy orechov (najmä však na búrske oriešky), morské plody, kakao alebo mak – ktoré patria medzi silné alergény. Môžu tak výrazne znížiť riziko, že ich dieťa bude mať v živote rovnaké ťažkosti ako ony. Určite urobia dobre, ak sa budú vyhýbať strave s obsahom veľkého množstva bielkovín a budú preferovať potraviny s množstvom vlákniny pri dodržiavaní riadneho pitného režimu – aspoň tri litre tekutín denne (bez kávy).

Ale pozor! Nepiť žiadne nápoje plné umelých farbív (a rôznofarebne dochucované), pretože práve tieto môžu spúšťať nepredpokladanú alergickú reakciu. Potravinová disciplína by mala vylúčiť z jedálneho lístka aj potraviny so stabilizátormi a konzervačnými látkami.

Prach a roztoče


V prípade celoročných alergií je najčastejším problémom domáci prach, ktorý zvyčajne obsahuje aj miniatúrny hmyz – roztoče. Práve roztoče, ktorých telo je veľké 0,1 až 0,35 mikrónu a ich exkrementy patria k najčastejším celoročným alergénom. Znížiť výrazne jeho výskyt v byte je možné najmä častým praním lôžkovín (plachty, povlaky na periny a vankúše). Generačný cyklus roztočov, ktorí sa živia hlavne šupinkami kože a lupinami z vlasovej časti hlavy, je iba sedem až desať dní. Za týždeň „ponúkne“ človek vo vlastnej posteli asi päť gramov odpadu, a to stačí k pohodlnej výžive až desiatich tisícov roztočov. A tak sa nie je čo diviť, že v porovnaní s ostatnými časťami bytu je v posteli stonásobne vyšší počet takýchto živočíchov. Pokiaľ sa používajú klasické periny, existuje ešte väčšie riziko zdravotných problémov. Medzi perím sa totiž týmto drobným potvorám skvele darí a naviac perie samo môže byť pre mnohých bežcov nepríjemným alergénom. Preto je čoraz výraznejšia snaha nahradiť periny prikrývkami a najmä vankúšmi vyplnenými dutým vláknom (špeciálne upravené polyesterové vlákna). Výrobcovia prikrývok dlho odporúčali pranie pri teplotách do 40 stupňov Celsia, ale to na roztoče nestačí – potrebujú na svoje zničenie minimálne 60 stupňov Celsia a pranie pri tejto teplote musí trvať 50 až 60 minút! Pritom pranie je lepšie ako vyváranie, lebo s vodou sa z prikrývok vyplavia aj zvyšky mŕtvych roztočov a ich exkrementy.

O alergii sa dajú písať romány. Pre poučenie je však podstatné s ňou rátať aj pri „plnom zdraví“ a uvedomovať si riziká, ktorých je nekonečné množstvo. Nakoniec – máme tu predsa 21.storočie so všetkým pozitívnym, ale aj negatívnym, do ktorého hrozivý nárast počtu alergikov patrí...

P.S. Osobitne ohrozenou skupinou sú šoféri. Lieky proti alergii sa nemusia vždy zlučovať s požiadavkou na vodičovu stopercentnú pozornosť, vnímanie a koncentráciu. Najlepšie by bolo, keby v období najväčšieho ohrozenia (peľová sezóna) vôbec nejazdil alebo sa aspoň vyhýbal dlhším cestám, či uvažoval o tom, že sa nechá voziť a on sám bude šoférovať sporadicky. Pokiaľ ale musí jazdiť bez obmedzenia, mal by dodržiavať určité zásady :
  • vydávať sa na cestu skoro ráno alebo po daždi, či mrholení, keď nie je v ovzduší toľko peľu alebo iných alergénov
  • zaobstarať si moderné lieky s predĺženou dobou účinku, ktoré stačí užiť jedenkrát za deň a neprenikajú do centrálnej nervovej sústavy, a preto dotyčného neutlmujú
  • mať pri sebe kvapky do nosu a očí, ktoré pri alergickom záchvate prinášajú určitú úľavu
  • pri prípadnom prekvapujúcom alergickom záchvate sa nepremáhať, ale čo najskôr zastaviť, aby užil príslušnú terapiu
  • pri vetraní sa viac spoliehať na ventiláciu vozidla alebo vnútornú cirkuláciu vzduchu a neotvárať zbytočne okná
  • pri kúpe vozidla si objednať klimatizáciu s peľovým filtrom,
10.4.2014   /   Bežecká škola   /   Autor: Pavel Malovič   /    Foto: BIGSTOCK

Ďalšie články