Je srdce bežca naozaj zdravé?

Je srdce bežca naozaj zdravé?
Neobvyklé signály srdca sa nesmú podceňovať. Inak sa môže stať tragédia.
Pravidelne behajúci ľudia sú veľmi často predstavovaní ako príklad pevného zdravia, ktoré môže okrem neúprosného veku narušiť iba nešťastná náhoda likvidujúca pohybovú „aparatúru“ - svaly, šľachy, kĺby či kosti - alebo zákerná choroba. Napriek tomu sa v ostatnom čase objavuje množstvo správ, ktoré svedčia o tom, že situácia môže vyzerať aj inak...

Mnohí si myslia, že srdce ukryté hlboko vo vyšportovanom hrudníku je nezničiteľné čerpadlo pripomínajúce perpetuum mobile. A pritom sa zabúda, že tento kľúčový orgán môže byť práve najzraniteľnejším miestom tela.

Stačí tak strašne málo a niekedy je to „málo“ navyše aj dômyselne skryté.

Športujúce srdce je pozoruhodný sval, ktorý máva veľa anatomických a funkčných nezvyčajností. Tie sú nezriedka upozornením alebo varovaním (srdce je väčšie, rozšírené, bije pomalšie a často nepravidelne, "fučí" - má šelest, pracuje s vyšším tlakom, občas prirýchlo búcha), ktoré často neberieme do úvahy.

Niekedy ide "iba" o zvláštnosť charakteristickú pre ten ktorý druh športovania. Rozhodne sa nevyplatí podceniť jeho ojedinelé či čudné správanie a viac ako inokedy tu platí okrídlená fráza "srdce ťa varuje" alebo "srdcu dôveruj, ale ho aj preveruj!"

Srdce je zraniteľný terén


Srdce bežca je veľmi zraniteľný „terén“, ktorý nemusí vždy predstavovať čerpadlo adaptované na fyzickú záťaž. Mnohé športové disciplíny s prevažne technickými, silovými a krátkodobými výkonmi nevedú k predpokladanej dobrej adaptácii srdca na záťaž.

„Učebnicovú“ predstavu spĺňa jedinec zaťažovaný pravidelne vyšším objemom a intenzitou vytrvalostnej fyzickej práce v trvaní aspoň 40 minút denne. V praxi aj písomníctve sa stretávame s rôznymi kompromisnými, na druhej strane ale nie úplne jednoznačnými názormi.

Mnoho klinických nálezov u trénovaných vytrvalcov a maratóncov pripomína zistenia typické pre organické ochorenie a niekedy by mohlo byť nebezpečné označovať ich ako „fyziologické“ zväčšenie srdca, respektíve jeho adaptáciu.

Je nutné myslieť vždy aj na niektoré vážne srdcové ochorenie (ischemická choroba srdca /ICHS/ – ochorenie zapríčinené nedostatkom prísunu výživného kyslíku pre srdce, hypertrofická kardiomyopatia /HKMP/– patologicky zväčšený srdcový sval a i.), ktoré by mohlo viesť v súvislosti s extrémnou pohybovou aktivitou, často adrenalínovou, k ťažkému poškodeniu zdravia a náhlej smrti.

Inokedy sa stretávame s názormi, že intenzívny fyzický tréning v extrémnych klimatických podmienkach môže podporovať vývoj spomenutej a najmä včas nerozpoznanej HKMP a vyprovokovať malígne poruchy rytmu, vedúce aj k náhlej smrti.

Stav a výkonnosť športujúceho sa kontroluje rozličným, často nedostatočným spôsobom, alebo sa nekontroluje vôbec. V prípade organizovaného športu je lekárska prehliadka na pracoviskách telovýchovného lekárstva od tohto roku povinná vďaka novému zákonu o športe, ale pokiaľ ide o neorganizovaný „rekreačný“ šport – kontroly srdcovo – cievneho aparátu spadajú výlučne do kompetencií záujmu a finančných možností športujúceho.

Čo srdce dokáže?

Srdce sa denne automaticky stiahne (kontrahuje) priemerne 100 000 krát, čo je viac ako 36 miliónkrát ročne. Počas ľudského života v dĺžke 75 rokov udrie viac ako 3,5 miliárd krát.

Pritom táto pumpa prečerpá každú minútu 5 až 6 litrov krvi cievnym riečiskom dlhým desiatky tisíc kilometrov. Denne teda musí prečerpať aspoň 9000 litrov. Za rok to robí viac ako tri milióny litrov krvi!

Naše vnútorné čerpadlo v tvare zovretej päste, ktoré patrí medzi najvýkonnejšie biologické „prístroje“ na svete, váži len 300 – 500 gramov a pracuje bez prestania.

Tento „aparát“ musí byť schopný rýchlo a bez poruchy akcelerovať, prejsť náhle z pokojového štádia, kedy pracuje pomaly a ekonomicky (napríklad 44 úderov za minútu), do štádia maximálneho výkonu (až 200 aj viac úderov za minútu) a zabezpečiť rýchlym a opakovaným prečerpávaním krvi okamžitý a nepretržitý prísun kyslíka všade, kde je to treba.

Zároveň pomáha zabezpečiť odsun odpadových produktov a po prerušení športovej činností sa čo najrýchlejšie, prakticky okamžite, vracia do svojej "ekonomickej" polohy (nízky tep), aby nebolo rýchlo prepracované.

Aj preto je uctievané pre svoju mimoriadnu výkonnosť a odolnosť, je vlastne "vrcholovým športovcom" ľudského organizmu. Je však treba, aby bolo - rovnako ako dokonalý stroj - častejšie kontrolované a udržované v poriadku. Jeho neobvyklé signály sa nesmú podceňovať. Inak sa môže stať tragédia...

Kontrola môže odhaliť problém


Pravidelná lekárska prehliadka na pracoviskách telovýchovného lekárstva spojená so záťažovým vyšetrením a ultrazvukovou kontrolou štruktúry a pohybu srdca je prvým stupňom preventívnej previerky. Na približne 97 percent odhalí akýkoľvek problém a je všade na svete najlepšou prevenciou náhleho zlyhania srdca športujúceho z najrozličnejších príčin, pretože ukáže rizikový terén aj u zdanlivo zdravého jedinca.

Ale tiež elektronická kontrola tréningového zaťaženia sportestermi priamo v teréne a domáca sebakontrola sú pre kontrolu výkonnosti a zdravia podstatné. Odhalia zvyšné 3 percentá možných rizík a problémov.

Prístrojček, nazývaný sportester, pozostáva z hrudného pásu, ktorý sníma elektrické impulzy srdca, a zvláštnych náramkových “hodiniek”, ktoré robia výpočty podľa príslušného naprogramovania. Tréning je tak dôsledne kontrolovaný a monitorovaný. Sportester je “dieťaťom” fínskeho profesora elektroniky Seppa Säynäjäkasgasa, vášnivého bežca na lyžiach.

Sebakontrolou - „domácimi“ pravidelnými meraniami krvného tlaku a sledovaním srdcového rytmu sa dajú problémy taktiež odhaliť. Najmä vtedy, ak sa viackrát objavilo zvýšenie tlaku krvi a ukázal sa rýchly tep „z ničoho nič“ spolu s nepravidelnosťami srdcovej frekvencie.

Dochádza k nim pri poruche vedenia vzruchu „elektrickým vedením“ srdca a vytvárajú sa rôzne formy blokád aj bizarných rytmov alebo počas narušenia tvorby vzruchu (výboja) – v špeciálnych uzlíkových centrách, ale aj mimo nich (v predsieňach aj komorách srdca).

Vznikajú mimoriadne podnety (prídavné vzruchy) zapríčiňujúce „skratové“, občasné údery srdca navyše, ktoré nazývame extrasystoly. Zvyčajne sú považované za nezávažné až bezvýznamné, ale keď sa objavia počas zaťaženia vo dvojiciach či trojiciach – „viazané“, musíme hovoriť o vážnom varovaní, rizikovej situácii predpovedajúcej budúce možné chaotické správanie srdca, ktoré sa nezlučuje so zdravým športovým životom.

Narušenie normálnej kontroly srdcového rytmu v „riadiacom centre“ prenosu vzruchov (sinoatriálny uzol) vedie k tvorbe rýchlych a nepravidelných elektrických signálov (tachyarytmia), ktoré zapríčiňujú, že predsiene srdca sa chvejú – fibrilujú - namiesto toho, aby sa zmršťovali (mali kontrakcie) koordinovaným spôsobom. To zapríčiňuje znižovanie účinnosti, s ktorou je krv pumpovaná z predsiení srdca do jeho komôr a neskôr do celého tela. Krv chvíľkami „stojí“ a tvoria sa jej zrazeniny (tromby), ktoré sa neskôr môžu uvoľniť a putovať v krvnom riečisku. Takáto situácia významne zvyšuje riziko vzniku náhlej cievnej mozgovej príhody (NCMP) embóliou s následným ochrnutím a môže urýchliť zlyhanie srdca ako pumpy.

Fibrilácia predsiení sa zvyčajne prejavuje bolesťami na hrudníku, „štípajúcim“ búšením srdca v záchvatoch, výskytom závratov alebo dýchavicou. Tieto príznaky môžu byť pravidelné, občasné alebo sa neprejavujú vôbec (!) a rizikový stav srdca sa často zistí počas pravidelnej lekárskej prehliadky ako následok prechodenia „banálneho“ ochorenia (chrípka, angína), novovzniknutých porúch činnosti štítnej žľazy, zvýšeného príjmu alkoholu, konzumácie zakázaných podporných prostriedkov (dopingu), preťažovania srdca príjmom zbytočných a nesprávne aj často „pokútne“ podávaných infúzií najrozličnejších tekutín. Ochorenie sa môže vyvinúť u jedného zo štyroch ľudí vo veku okolo 40 rokov.

Mnohí si takéto riziko vôbec neuvedomujú alebo ho podceňujú, hoci ich stav patrí do intenzívnej starostlivosti kardiológa. Následky popísanej situácie sú potom invalidizujúce, prípadne smrteľné.

Odmerajte si tlak

Situáciu komplikujú výkyvy krvného tlaku, ktoré nemusia byť iba problémom vyššieho veku, ale objavujú sa z najrozličnejších príčin a neočakávane aj u mladých ľudí. Preto je treba z času na čas si odmerať tlak. Pri meraní krvného tlaku u mladých niekedy skreslí postup nesprávna veľkosť manžety tlakomeru. Jej šírka by mala byť približne 40 percent dĺžky medzi ramenným a lakťovým kĺbom. Lekár by mal mať preto k dispozícii aspoň tri šírky manžiet: 4, 8 a 12 centimetrov.

Krvný tlak mladého človeka môže byť zvýšený z rôznych príčin (prekonané ochorenia, dedičná záťaž, ochorenie štítnej žľazy, užívanie podporných prostriedkov a pod.) a všetky treba vyšetriť.

Z voľne predajných liekov, ktoré sa s obľubou užívajú, najčastejšie zvyšujú krvný tlak mladých ľudí rozličné preparáty pôsobiace proti prechladnutiu s obsahom fenylefrínu a pseudoefedrínu alebo tie, ktoré sa používajú pri liečbe rôznych zranení a bolestí (nesteroidné antireumatiká, analgetiká).

Preto si treba všímať príbalový letáčik u spomínaných skupín preparátov. Nadmerné užívanie takýchto liečiv totiž zvyšuje riziko náhlej smrti. Vzniknutý stav je vážna záležitosť nepripúšťajúca benevolenciu a vyžaduje veľmi podrobné vyšetrenie u špecialistu (Holter: 24-hodinové nahrávanie srdcového rytmu, záťažové testy, krvné vyšetrenia, mapovanie činnosti a štruktúry srdca a pod.) a opakované posúdenie kardiológom a telovýchovným lekárom.

Veľmi dobrou pomôckou pre prevenciu aj kontrolu stavu srdca a jeho činností je plnoautomatický tlakomer s technológiou pre včasné rozpoznanie predsieňového chvenia srdca (atriálnej fibrilácie) aj extrasystol vďaka automatickému 3–krát opakovanému meraniu.

Tlakomer možno prostredníctvom USB kábla pripojiť k PC. Meranie digitálnym a ľahko prenosným tlakomerom sa dá uskutočniť prakticky všade, dôležité sú intervaly, v ktorých sa tlak a rytmus srdca kontroluje. To je ideálne pred spaním, potom ráno a cez deň.

Ak tlak dosiahne hodnoty, ktoré by mohli byť nebezpečné, dá sa účinne zasiahnuť. Na rizikové hodnoty krvného tlaku, ale aj poruchy srdcového rytmu (arytmie) upriamia pozornosť tlakomery s integrovanou technológiou na identifikáciu poruchy rytmu. Upozornenie sa objaví zobrazením symbolu na displeji ale aj zvukovým signálom, ktorý dotyčného hneď „pošle“ k lekárovi.

Na rizikové hodnoty krvného tlaku prístroj upozorní okrem číslic aj farebným podsvietením displeja. Zelená farba signalizuje, že tlak je v poriadku, žltá upozorní, že sa „niečo deje“ a vyzýva prehodnotiť zaťaženie alebo príjem podporných prostriedkov, či liekov.

Červená farba je výzvou na okamžité vyšetrenie u špecialistu - internistu, kardiológa. Ani pri signáloch poruchy srdcového rytmu, ani pri dôkazoch zvyšovania krvného tlaku sa nesmie čakať až na typické ťažkosti ako nevoľnosť, závrate alebo búšenie srdca!

11.10.2016   /   Bežecká škola   /   Autor: MUDr. Pavel Malovič   /    Foto: BIGSTOCK

Ďalšie články