V súvislosti s posúdením a následným zavrhnutím dopadu na pätu treba komplexnejší prístup. Už len samotné hodnotenie nemusí byť vždy korektné a často môže ísť skôr o odhad. Príkladom sú fotografie, ktoré zachytia fázu letu, respektíve chodidlo pred dopadom. Z takýchto záznamov nevedno, či tesne pred kontaktom nedôjde k vystretiu chodidla v členkovom kĺbe a k následnému dopadu na jeho celú vonkajšiu časť. Na zábere urobenom spredu je vidieť, že sa päta už dotýka zeme a odspodu vidno prednú časť podrážky. Navzdory tejto momentke, chodidlo sa môže okolo päty, styčného bodu, len otočiť a vzápätí dopadnúť na prednú časť. Býva to obzvlášť v prípadoch, keď je na teniskách hrubá podrážka. Takže jedným z faktorov, ktoré ovplyvňujú spôsob dopadu, je výber tenisky.
Pri dopade na prednú vonkajšiu časť chodidla sa využíva pružnosť lýtkových svalov, lebo sú v napätí, čím sa vytvorí elastická energia. Skúsený atlét ju vie zužitkovať vo svoj prospech. Účinné je to v prípade, že miesto došľapu je bližšie k ťažisku – skrátenie miery predkročenia. Dá sa to zmerať uhlom medzi spojnicou dopadu chodidla a kolmice vychádzajúcej z kolena, čím sa eliminuje brzdiace pôsobenie pri dopade. Noha by mala byť pri dopade mierne pokrčená so snahou akéhosi zahrabnutia. Ďalším faktorom, ktorý ovplyvňuje bežeckú techniku, je vzdialenosť miesta dopadu chodidla od kolmice ťažiska, respektíve to, čomu sa v angličtine hovorí overstride. Ten ľahko docielite aj behaním po špičkách. Nováčikovia behania cez prednú časť chodidla sa sústredia len na „predný dopad“ a podvedome dopadajú na vystretú nohu. Výsledok? Vyšší brzdný účinok, vyššia srdcová frekvencia, horšia ekonomika behu a zapálené achilovky. Pri brzdení sa zvyšuje námaha svalov prednej časti stehien, čo spôsobuje ich únavu. To, ktoré svaly ste na intervalovom tréningu preťažili, zistíte podľa svalovice na druhý deň. Ak máte citlivé svaly na prednej časti, tak ste pohyb dosť brzdili. Ak máte svalovicu na zadnej strane stehna, ekonomika behu bola vyššia. Treba si uvedomiť, že hlavným hnacím motorom behu sú svaly na zadnej strane stehna a sedacie svaly. Ich aktivovanie počas behu spočíva v aktívnom zahrabnutí.
Veľakrát sme počas záťažových testov svedkami, ako sa rekreační bežci snažia pri pomalých rýchlostiach nasilu bežať cez prednú časť chodidla a v závere, keď už beh nie je komfortný, pustia to na pätu. Vidíme to dokonca aj v prípadoch, keď prišli s minimalistickou obuvou. Účinok úderu päty o podložku bez tlmiacej vrstvy tenisky určite nie je zdraviu prospešný alebo šetriaci. Elitní atléti sa správajú úplne opačne. Pri pomalých behoch šetria achilovky a na prednú časť chodidla „to postavia“ až pri vyššej rýchlosti. Tu by bolo vhodné podotknúť, že u nich sa výklus pohybuje okolo tempa 4:00 – 3:45. Koľkí z vás by sa s týmto tempom uspokojili na desiatke?
Ani si nemyslím, že behaním cez pätu sa väčšmi ničia kĺby. Veľmi by som oponoval, ak by niekto tvrdil, že pri pokluse v tempe 5:00 – 6:00 sú kĺby viac preťažované, ako pri behaní na prednú časť chodidla. Kĺby môžu byť viac zaťažené pri vyšších rýchlostiach a dlhom silovom kroku (charakteristický pri nižšej frekvencii kroku), obzvlášť pri behoch z kopca a absencii silového tréningu.
Ak
beháte na pätu, nebuďte frustrovaní, desiatka pod 35 minút sa dá
zbehnúť aj týmto spôsobom.
