Dá sa behaním schudnúť, alebo sa behaním priberá?

Dá sa behaním schudnúť, alebo sa behaním priberá?
Jeden obezitológ tvrdí, že keď človek behá, skôr priberie než by schudol. No neviem či to v praxi niekedy skúsil, keď sa človek na neho pozrie, povedal by že snáď nikdy nepobehol, ani keď naháňal autobus. Ja tvrdím, a mám to potvrdené mnohými spokojnými klientmi, že beh je skvelý prostriedok na chudnutie, ktorý je stopercentne účinný, na rozdiel od rôznych potravinových doplnkov, ktoré to síce tvrdia tiež, ale ktorých výrobcovia väčšinou nedodávajú (asi vedia prečo), že účinkujú len vtedy, keď sa človek hýbe. Tak kto má pravdu: obezitológ, firmy vyrábajúce potravinové doplnky na chudnutie alebo Škorpil?
Beh je jednoznačne účinný, ak chce človek schudnúť

Beh je skutočne veľmi účinný prostriedok na chudnutie. Má to však svoje ale, ktoré si niekedy človek neuvedomuje a môžu byť príčinou toho, že aj odborníka na výživu, ktorým by mal obezitológ byť, dôjde k názoru, že behanie na chudnutie nefunguje, ale naopak, že behajúci priberá.

Problém je v tom, že vedomie, že som bol behať, vedie k domnienke, že sa za to môžem odmeniť a dobre sa najesť. Vlastne behajúci si vytvára alibi preto, aby jedol viac ako je zdravé, teda ako je jeho denný energetický výdaj. V tomto prípade ale nie je na vine beh, a bolo by úplne ľahostajné, či by dotyčný behal, absolvoval dlhú vychádzku či celodenný výlet, ale vedomie: hýbal som sa, vydal nejakú energiu, tak teraz ju môžem s pokojným svedomím prijať.

Behanie, hýbanie sa v zóne pohody, spúšťa metabolizmus, rozhýbe peristaltiku

Keď si dáte si veľmi intenzívny beh, "zničíte sa" pri aerobiku, spinningu, cvičení vo fitku, jednoducho si dáte poriadne do tela, väčšinou potom nejakú chvíľu na jedlo nemáte ani pomyslenie. Ak beží však človek na pohodu, ide príjemné tempo na bicykli, urobí si vychádzku pred obedom ..., spustí metabolické pochody, spustí životné pochody, prekysličí všetky bunky v tele a po skončení tohto pohodového pohybu dostane prirodzene hlad, a potom mu chutí. Zvlášť keď si tým pohybom rozhýbal aj črevá a následne si uľavil.

Falošný pocit sebauspokojenia vyplývajúci z toho, že som niečo urobil

Pána doktora mohol priviesť na jeho "kacírske" myšlienky aj pohľad na mnohých bežcov a bežkýň v masových bežeckých pretekoch alebo pohľad na skupiny cyklistov vezúcich si pupok. Proste veľa ľudí, aj keď pravidelne športujú a robia to, aby schudli alebo si udržali váhu , tým čo robia neschudnú, alebo si váhu neudržia, ale naopak.

Na vine ale nie je to, že by zodpovedajúci pohyb (beh, bicyklovanie, plávanie, aerobic, spinning, cvičenie ...) ako regulátory váhy nefungovali, ale ako vyššie uvedené - pocit, niečo som robil a teraz preto môžem veselo jesť.

Na vine je aj nadmiera sacharidov respektíve jednoduchých cukrov prijímaných v strave

Toto už začína byť obohranou pesničkou, skôr však pre ľudí, ktorí sa snažia o svoje zdravie starať aktívne a hľadajú. Bohužiaľ, tí sú stále v menšine, a dvakrát bohužiaľ aj medzi odbornou verejnosťou, najmä lekári, ktorí by mali mať v popise práce sa priebežne vzdelávať aj v otázkach zdravého životného štýlu a nezostávať u toho, čo sa naučili v škole. Na celkom hlbokú neznalosť toho, ako v tele jednotlivé procesy prebiehajú, ako na seba nadväzujú a ako sa vzájomne ovplyvňujú, narážam najmä u špecialistov na výživu a u ortopédov, bohužiaľ sú to práve tie dve profesie, ku ktorým sa najviac ľudí obracia o radu a pomoc.

Vrátim sa však k tým sacharidom. U nich je problém, že sa veľmi rýchlo "spália" a ten, kto ich zjedol, má opäť hlad. Čo to robí s pankreasom, ktorý produkuje inzulín ako divý, aby vyrovnal hladinu cukru v krvi, sa radšej nepýtajte, a navyše to má vplyv aj na stav pečene, ktorá je pri vysokej spotrebe sacharidov ohrozená steatózou.

Aj preto sa v posledných rokoch omilostili tuky a bielkoviny (prišlo sa na to, že príroda ich nevymyslela kvôli tomu, aby sa človeka zbavila, ale preto, že majú v stravovaní svoje nezastupiteľné miesto).

Prečo môže človek, ktorý behá, priberať

Tuková bunka je ľahšia ako svalová a kostná

Tých príčin môže byť niekoľko. Prvá je tá, že tuková bunka je ľahšia ako svalová. Preto sa odporúča ľuďom, ktorí po rokoch, keď sa nijako cielene nehýbali a s pohybom začnú, aby ako ukazovateľ fungovania, napríklad behu, nebrali svoju aktuálnu telesnú váhu, ale rozmery v páse, bokov, stehien, proste tam, kde sa bežne ukladajú tukové zásoby. Naopak sú upozornení na to, že ich váha môže zo začiatku i stúpať, pretože sa mení zloženie ich tela, dochádza k nárastu svalovej a kostnej hmoty a aj keď tuk mizne, na váhe jeho úbytok nezaznamenajú. Tento nárast váhy však nie je škodlivý, ale naopak prospešný, pretože s nárastom svalov rastie aj plocha, v ktorej sa potom "škvarí" tuk, čo v ďalšej fáze už povedie k znižovaniu váhy.

Pri príliš intenzívnom výkone dochádza k zadržiavaniu vody v tele

Ďalšou príčinou rastúcej váhy môže byť aj to, že bežec začiatočník behá príliš rýchlo vzhľadom na svoju výkonnosť, fyzickú kondíciu. Aj keď onen dotyčný má pocit, že nebeží, naopak, že sa plazí ako slimák, a ostatní sú oveľa rýchlejší. Akonáhle človek beží tempom, ktoré nie je schopný v pohode udýchať, beží príliš rýchlo, preťažuje svaly a celý pohybový aparát, čo má za následok svalovú horúčku. Akonáhle sa tento stav dostaví, telo začne zadržiavať vodu, aby organizmus ochladilo. Akonáhle si dáte od tréningu niekoľko dní pokoj, alebo prejdete k takému, aký bude vaša telesná schránka schopná v pohode zvládať, telo zase vodu pustí a vy sa razom vrátite na svoju váhu, alebo dokonca zaznamenáte úbytok váhy.


30.11.2015   /   Bežecká škola   /   Autor: Miloš Škorpil   /    Foto: bigstock

Ďalšie články