Častý zdravotný problém bežcov: Bežecké koleno

Kolenný kĺb je najväčším a najzložitejším kĺbom v organizme bežca. Tomu zodpovedá aj jeho stavba, ktorá má oproti ostatným veľkým nosným kĺbom celý rad zvláštností z anatomického aj funkčného hľadiska.

Z pohľadu funkcie je to kĺb mimoriadne exponovaný (staticky aj dynamicky) a potenciálne veľmi ľahko zraniteľný. Už starí Rimania si uvedomovali jeho dôležitosť, preto vo vojne často zneškodňovali svojich protivníkov ranou do oblasti kolena. V prípade priamych poškodení kolenného kĺbu úrazom po náraze či páde dochádza najčastejšie k poškodeniam mäkkých štruktúr, predovšetkým meniskov, väzivového aparátu a chrupaviek. Štatistiky rozličných autorov sa zhodujú v tom, že najnebezpečnejším obdobím pre koleno je obdobie medzi 20. a 40. rokom života, teda v čase najväčšej športovej a inej pohybovej aktivity. Vo všeobecnosti predstavujú športové poškodenia až okolo 50 percent všetkých poranení kolena. Zvyšok tvoria pracovné a domáce úrazy. Môže však prísť aj k nepriamemu postihnutiu kolena. Vtedy naň nepôsobí žiadna vonkajšia sila, len vlastná (nad)váha bežca (napríklad pri dopadoch a skokoch).

„Váhonosné“ kĺbové spojenia pohybového aparátu (nielen kolená, ale aj bedrá, chrbtica a kĺby nohy) znášajú všetky otrasy pri viac alebo menej prudkých zmenách polohy tela (šprinty, behanie, skoky, výskoky, dopady a pod.). Informácie o stave, polohe a činnosti kĺbu sú zachytávané kĺbovými receptormi – vnímavými miestečkami, ku ktorým patria: guľôčkové telieska zachytávajúce napätie kĺbového puzdra, kužeľovité telieska rýchlo sa prispôsobujúce podnetu, vretenovité telieska hlásiace napätie väzív a voľné nervové zakončenia v stene kĺbového puzdra, ktorých dráždením sa vyvolá pocit bolesti. Cievne zásobenie kĺbu tvoria siete krvných a lymfatických tepien, iba kĺbová chrupavka – „poťah hlavice a jamky“ – nemá vlastné cievne a nervové zásobenie. Chrupavka je súčasťou podporných tkanív a pri mechanickej záťaži odpovedá predovšetkým na zmeny tlaku. Povrch kĺbov je tvorený hyalínovou chrupavkou, ktorá znesie tlak až 1,5 kg na 1 mm a je zložená z chrupkových buniek (chondrocytov) a z medzibunkovej hmoty obsahujúcej okrem základnej hmoty aj vlákna v sieťovitom usporiadaní, čo je fakt pre jej funkciu veľmi dôležitý. Výživa chrupavky je vyriešená transportom z kĺbovej tekutiny, ktorej súčasti z nej prenikajú do chrupavky vtlačením pri pohybe kĺbu. Pri tomto pohybe zároveň nastáva vytláčanie tekutiny s obsahom odpadových látok z chrupavky. Tomuto celému pochodu výživy hovoríme kĺbová chrupková pumpa.
Prvým príznakom poškodenia bežcovej chrupavky kolena je strata hladkosti jej povrchu. Chrupka sa stáva drsnejšou, na niektorých miestach sa objavujú trhliny a v pokročilom štádiu dochádza k jej deštrukcii a k uvoľneniu drobných častíc chrupavky do kĺbu. K procesu poškodenia dochádza následkom nesprávneho postavenia kĺbu (nestabilné kĺbové spojenie), nadmernej záťaže, vplyvom násilia, úrazu alebo zápalu. Odlúčené časti poškodenej chrupavky pôsobia v kĺbe ako „piesok v ložisku“, vzniká patologické trenie, čo sa prejaví bolesťami pri pohybe, neskôr aj v pokoji. Na okrajových častiach kostí dochádza k tvorbe kostných výrastkov, ktoré spôsobujú ďalšie obmedzenie rozsahu pohybu. V prípade rozvinutia degeneratívnych zmien (artrózy) zostávajú z chrupky len malé ostrovčeky, ktoré úplne stratili pružnosť. Stálym dráždením sa stav artroticky zmeneného kĺbu zhoršuje a môže sa pridružiť aj reaktívny zápal, ktorý sa prejaví opuchom, zvýšenou bolesťou a zateplením kĺbu. V tomto štádiu môže byť už pre bežca neskoro vyhľadať lekársku pomoc.
Je fakt, že takáto degeneratívna zmena môže prebiehať dlhodobo nemo, bez bolesti, a diagnostikuje sa často len náhodne pri rtg vyšetrení pre inú príčinu. Bežec, ktorý má všetky predpoklady pre „získanie“ podobného degeneratívneho poškodenia kolena, by však mal na túto možnosť myslieť a dávať si kolená kontrolovať preventívne vo vlastnom záujme (napokon ide o jeho „pracovný“ a zábavu tvoriaci nástroj). Prvým príznakom už rozvinutej artrózy býva takzvaná štartovacia bolesť, ktorá sa objaví napríklad po dlhšom sedení a vymizne po krátkom rozchodení. Veľmi často sa objavuje po šoférovaní hneď po vystúpení z auta. Neskôr sa bolesti objavia po dlhšej chôdzi, pokluse alebo väčšej záťaži. Prítomná býva aj ranná stuhnutosť kolena a vŕzganie v kĺbe. Najzávažnejším prejavom sú nočné, pokojové bolesti, ktoré bývajú vždy príznakom neschopnosti organizmu kompenzovať degeneratívny proces spojený s druhotnou zápalovou reakciou (štádium iritácie – dráždenia). Artróza kolien ako váhonosných kĺbov narúša chôdzu, o behu nehovoriac, a obmedzuje tak celkovú pohyblivosť postihnutého. Závažnejšie formy a štádiá môžu viesť až k invalidite.

Najvýhodnejšie pre bežca je, aj keď ide skôr o idealizovanú predstavu, aby sa k degeneratívnemu poškodeniu svojho kĺbu nedopracoval. V rámci prevencie je teda nevyhnutné urobiť všetko, čo sa dá. V prvom rade je potrebné začať už pri výbere športu – behať nemusí „každý“, lebo niektoré vrodené poruchy a deformity dolných končatín môžu predurčiť vznik degeneratívnych poškodení kolien.

Podstatné je zabezpečiť dobrú regeneráciu po zaťažení a rehabilitáciu po zraneniach (vrátane pobytov v kúpeľoch) už od útleho bežeckého veku, vyhýbať sa preťaženiu, pravidelne absolvovať lekárske prehliadky, všetky ochorenia a zranenia – čo aj len v nízkom percente súvisiace s možnými následkami typu degeneratívnych poškodení - dôkladne preliečiť a vyliečiť, používať (podľa rád lekára) povolené podporné výživové prostriedky na predĺženie a väčší komfort športového života (napríklad rôzne druhy kĺbovej výživy), dôsledne sa venovať výberu športovej výstroje (rôzne typy obuvi a pružných vložiek pod chodidlá) a nechať si poradiť od skúseného lekára aj pri výbere terénu na tréning a zápas najmä v čase netradičných klimatických podmienok pre beh (zima, ľad, blato). Pokiaľ artróza prepukne – liečbu treba zveriť do rúk skutočných odborníkov a vyhýbať sa vplyvom rozličných šarlatánov a pseudoliečiteľov - pri všetkej úcte k alternatívnej medicíne. Ide o závažné rozhodnutie lebo pohybový hendikep, ktorý pri degeneratívnom poškodení kolena vzniká, je nielen pre bežca, ale aj pre každého iného človeka, mimoriadne nepríjemný a deprimujúci.

Pozor na problémy v puberte!

U detí a dospievajúcich vo veku 11 až 17 rokov, ktorí sa venujú bežeckému športu, sa po dlhšom behaní môžu objaviť bolesti pod kolenom a súvisia s rýchlym rastom, tréningovým preťažením, vývojovým postavením kolien, poruchami klenby nohy, nesprávnou výživou, pohybom po príliš tvrdom povrchu a s nekvalitnou obuvou. Najčastejšie sa objavujú, spolu s miernym zdurením – „hrčou“ v mieste úponu štvorhlavého svalu na prednej strane predkolenia, pod jabĺčkom (morbus Osgood – Schlatter). Bolesti z rovnakých príčin sa môžu vyskytnúť aj v oblasti päty (morbus Haglund - Sever) a chrbtice (morbus Scheuerman). V princípe ide o nerovnováhu medzi záťažou a schopnosťou zniesť záťaž, čo je pri necitlivom zaťažovaní v období puberty pomerne častým javom.

Postihnutého musí čo najrýchlejšie po objavení ťažkostí komplexne a dôkladne vyšetriť telovýchovný lekár. Dôležitá je úprava stravovacieho režimu (viacej mliečnych výrobkov), pridanie vitamínov K2 a D3 (napomáha lepšiemu vstrebávaniu vápnika zo stravy) a protizápalových liekov, gélov aj mastí (s minimálnym obsahom kyseliny acetylsalicylovej alebo diklofenaku). Z výživových doplnkov sa odporúčajú malé dávky kĺbovej výživy obsahujúcej mliečne biopeptidy, vápnik s C - vitamínom a enzymatické preparáty. Neskôr je možná fyzikálna terapia (len ionoforéza!). Dôležitá je kvalitná obuv a prípadné stabilizačné vložky. Mladého bežca netreba vyradiť z tréningu, ale metodicky upraviť jeho režim (čo nebolí, je „dovolené“), zdôrazňovať technické činnosti, pridať doplnkové plávanie (kraul znak) a liečebný telocvik. Kontrola u lekára je potrebná každé dva týždne. Stav sa v prípade včasného zachytenia dokáže upraviť už v priebehu šiestich týždňov.