Najlepším testom je dlhodobý systematický tréning
Je úplne nepodstatné, či sa ako začínajúci a teda neskúsený bežec či bežkyňa chystáte bežať pretek na päť, desať kilometrov, polmaratón, maratón, ultramaratón, horskú výzvu či nejaký podobný beh. Keď totiž bežíte akýkoľvek pretek na hranici svojich možností, tak to bolí.
Snáď z toho dôvodu, aj keď sú ľudia dobre pripravení, siahnu ešte pred štartom po liekoch proti bolesti. Majú totiž strach, aby ich prípadná bolesť neodradila bežať ďalej. Ale aby nedošlo k omylu, nehovorím o bolesti spôsobenej zranením, ale o bolesti z únavy, respektíve zakyslenia svalov (nahromadenia kyseliny mliečnej v svaloch), čo má za následok nohy ako z olova.
Najlepším spôsobom, ako sa tejto bolesti vyvarovať, je dlhodobý tréning a tiež rozumné rozbehnutie pretekov. Dôležité je neprepáliť štart, teda rozbehnúť sa tak, aby telo bolo schopné v prvej fáze pretekov (v prvých dvoch tretinách) páliť laktát, aby sa neusadzoval vo svaloch. Laktát je totiž sacharid, ktorý je telo schopné spaľovať (využiť ako zdroj energie), ak má dostatok kyslíka. Ak preteky rozbehnete príliš rýchlo a nezáleží, či z dôvodu neskúsenosti, ambicióznosti či akéhokoľvek iného, vaše telo sa začne dusiť. Následkom toho sa vám laktát usadí vo svaloch a bude tam až do konca pretekov a ak nie ste dobre trénovaní, tak aj niekoľko dní či týždňov po ňom.
Keď sa
budete pripravovať na polmaratón, maratón či ultramaratón tak,
že budete behať 4x - 6x týždenne po dobu 4 - 6 mesiacov a v rámci
tréningu prebehnete vzdialenosť rovnajúcu sa štyrom tretinám
pretekovej vzdialenosti, tak si môžete byť istí, že plánovanú
vzdialenosť (trať) v preteku prebehnete!
