1. Zranenie neprichádza znenazdajky
Behanie nie je náhoda a tak ani zranenia neprichádzajú znenazdajky. Ak pominieme (snáď) výnimočné prípady, keď niekoho pohryzie pes, zrazí auto alebo mu súper pri pretekoch stúpi na nohu, zranenia sú prevažne spôsobené behom ako takým. Inými slovami: "väčšine zranení sa dá predchádzať, nejde o žiadny akt zhora." Zranenia sú väčšinou spôsobené biomechanickými abnormalitami, zlým výberom obuvi, zanedbaním strečingu a regenerácie, neadekvátnym tréningovým objemom či behaním po nevhodnom povrchu. Vo všetkých uvedených prípadoch možno riziko zranenia minimalizovať.
2. Každé zranenie môže mať až štyri fázy:
- zranenie spôsobuje bolesť po tréningu, ale počas niekoľkých hodín zmizne
- zranenie spôsobuje nekomfortný pocit, ale nie bolesť, už počas tréningu. Ale nijako zásadne neovplyvňuje tréningový plán alebo účasť na pretekoch
- zranenie spôsobuje častejšie nekomfortné pocity, ktoré prechádzajú v bolesť, ktorá obmedzuje tréningovú činnosť a znemožňuje účasť na pretekoch
- zranenie spôsobuje bolesť, ktorá znemožňuje behanie
Málokedy sa stane, žeby prvé dve fázy priamo prechádzali do štvrtej, takže pri ich výskyte ešte bežci nemusia panikáriť. Pri ďalších dvoch je už na mieste vyhľadať lekára či fyzioterapeuta a byť pripravený na možnosť (nutnosť) bežeckej pauzy.
3. Každé zranenie znamená zlyhanie
Tento bod sa podobá bodu číslo 1 a v podstate znamená, že bežec by mal vždy premýšľať o tom, čo jeho zranenie spôsobilo a prečo. Často sa stáva, že k zraneniu dochádza jednoducho preto, že bežec dosiahne v tréningu svojho hraničného bodu, za ktorý už telo nemôže ísť ďalej - a je jedno, či sa tento bod nachádza na hranici 30 km týždenne alebo 300 km týždenne, a či beháte každý týždeň alebo len príležitostne. Pre bežca je dôležité, aby pochopil, aké môže v tréningu aj pretekoch mať limity, ktoré sú do istej miery dané geneticky. Ďalšími vecami, ktoré zásadne ovplyvňujú náchylnosť k zraneniu, sú : prevažujúci bežecký povrch, bežecká obuv a tréningové metódy.
4. Ktoré faktory ovplyvňujú riziko bežeckých zranení a ktoré nie?
Ovplyvňujú: predchádzajúce zranenia, nedostatok bežeckých skúseností, pretekanie, veľké tréningové objemy, rozcvička, strečing
Neovplyvňujú: vek, pohlavie, venovanie sa iným športom, ročné obdobia a denná hodina venovaná behaniu, behanie v kopcoch a na tvrdom povrchu
Nejasné alebo sporné faktory: výška bežca, početnosť a konzistencia tréningov, úroveň bežca, topánky, vložky do topánok, behanie po kraji cesty, obmedzený kĺbový rozsah
5. Väčšina zranení je liečiteľná
Ako preukázalo veľa štúdií, väčšina bežeckých zranení je liečiteľných a nevyžaduje operáciu. Až tri štvrtiny z nich sa dajú pri vhodnej liečbe do poriadku počas maximálne ôsmich týždňov. Existujú samozrejme výnimky, ako sú niektoré biomechanické abnormality či degenerácie Achillovej päty. Ďalšie problémy môžu mať bežci, ktorí sa predtým venovali ragby či futbalu a spôsobili si vážne poranenia kĺbov - najmä ak začali systematicky behať až po tridsiatke.
6. Snažte sa liečiť príčiny, nie následky
Používanie rôznych mastí, práškov, gélov, obstrekov síce zmierni vašu okamžitú bolesť, ale nijako vás zo zranenia nevylieči. Prečo? Pretože odstraňujú následky, nie príčiny. A ako už sme uviedli, príčin môže byť veľa (obuv, tréning, povrch, biomechanika atď). Dôležité je teda odstrániť príčiny - buď sami, alebo v spolupráci s trénerom, lekárom či fyzioterapeutom.
7. Úplný odpočinok je málokedy najlepším riešením
Aj keď sa logicky najjednoduchšou cestou, ako vyliečiť zranenie, môže zdať úplná pauza od behania, väčšinou to nie je pravda. Nezriedka sa totiž stáva, že ak sa k behaniu po čase vrátite, bez toho aby ste sa zaoberali skutočnými príčinami zranenia, vaše ťažkosti sa opäť objavia. Ak napríklad sú vaše problémy spôsobené zlou obuvou alebo behaním po nevhodnom povrchu, samotná prestávka nič nevyrieši. U veľmi motivovaných bežcov môže navyše nútená pauza znamenať psychické problémy (efekt odobranej drogy : - ) ). Ak nejde o vážne zranenie typu únavovej zlomeniny, ktoré vám znemožňuje pohyb ako taký, skúste ďalej behať - len znížte objem aj intenzitu tak, aby vám beh nespôsoboval bolesť. Alebo aspoň prejdite dočasne na nejaký doplnkový šport. Ak sa počas 3-5 týždňov stav nezlepší, je ešte len treba biť na poplach. Môže sa totiž stať, že ide o problém, ktorý s behaním vôbec nesúvisí (napr. Trombóza, ak nie niečo horšie...).
8. Nenechajte za seba rozhodovať lekára, ktorý nebehá
Ak budete v prípade zranenia hľadať pomoc u lekára, ktorý nebehá, alebo aspoň nemá pre behanie pochopenie, takmer určite sa vám dostane rady, že vaše problémy vyrieši jedine koniec s behaním. Takým lekárom pokiaľ možno nenechávajte posledné slovo a skúste sa obrátiť ešte na iných.
9. Pokúste sa vyhnúť operácii
V nadväznosti na bod 8. sa pri vašich zdravotných problémoch snažte vyvarovať operácii. Je len málo bežeckých zranení, kde je to jediná cesta k úspešnej liečbe. Operácia je nevratný proces (čo je odňaté, už nejde vrátiť). Snažte sa vždy hľadať aj iné cesty, ako vaše ťažkosti odstrániť. Existuje veľa bežcov, ktorí sa podrobili operáciám kolena, chrbta či členku, ale ich stav sa nijako nezlepšil, pretože im lekár určil chybnú diagnózu. Nielen, že operácia môže zhatiť trvalé uzdravenie, ale môže znamenať aj koniec vašich bežeckých aktivít.
10. Rekreačné behanie nespôsobuje osteoartritídu
Osteoartritída je degeneratívne ochorenie, pri ktorom - zjednodušene povedané - sa stenčuje chrupavka v kĺboch a od kostí potom vystreľuje bolesť. Predtým boli lekári presvedčení, že tieto ťažkosti iniciuje behanie, ale ako ukázali najnovšie výskumy, riziko existuje len u elitných bežcov, nie rekreačných. Ovšem ešte viac podliehajú ochoreniu futbalisti, tenisti či hráči squashu.
