Bežci pozor: Boréliami je nakazený priemerne každý piaty kliešť

Bežci pozor: Boréliami je nakazený priemerne každý piaty kliešť
Podľa odborníkov z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied bolo vlani v lesoparku na Železnej studničke v Bratislave na borélie pozitívnych okolo 28 percent kliešťov a túto jar to bolo zatiaľ do 16 percent
BRATISLAVA 1. júna - Kliešte sú druhými najvýznamnejšími prenášačmi pôvodcov prenosných ochorení - vírusov, baktérií a prvokov - na svete. V našich klimatických podmienkach im dokonca patrí prvenstvo, ktoré v celosvetovom meradle zastávajú komáre. Na Slovensku je najrozšírenejším kliešťom a najvýznamnejším prenášačom kliešť obyčajný (Ixodes ricinus), ktorý prenáša rickettsie, anaplazmy, vírus kliešťovej encefalitídy, parazitárne prvoky babézie a baktérie borélie. Práve boréliami, ktoré sú pôvodcami prenosných ochorení, ako je napríklad najčastejšie vyskytujúca sa Lymská borelióza, je nakazený v priemere každý piaty kliešť.

Boréliami sú nakazené kliešte takmer všade, ich výskyt závisí od lokality, počte a druhového zastúpenia rezervoárových hostiteľov (zdrojov borélií, pozn.), na ktorých kliešte v prírodných ohniskách cicajú. Podľa odborníkov z Ústavu zoológie Slovenskej akadémie vied (SAV) bolo vlani v lesoparku na Železnej studničke v Bratislave na borélie pozitívnych okolo 28 percent kliešťov a túto jar to bolo zatiaľ do 16 percent. V zámockom parku v Malackách to je zhruba 20 percent a v lese na košickom sídlisku Furča zaznamenali vysokú nakazenosť kliešťov, a to až takmer 40 percent. Odborníci zaznamenali nakazené kliešte aj v horských oblastiach, ako napríklad na Martinských holiach a myjavských kopaniciach.

Zdrojmi borélií môžu byť hlodavce, jašterice či vtáky. Významnými rezervoármi sú práve spomínané vtáky, napríklad drozdy, červienky a sýkorky, ktoré môžu prenášať kliešte na väčšie vzdialenosti. Drozdy sú napríklad schopné nakaziť až 60 percent kliešťov baktériami Borrelia garinii, ktoré vyvolávajú neuroboreliózu. Malé zastúpenie, do troch percent, má u kliešťov na Slovensku aj baktéria Borrelia myiamotoi, ktorá môže spôsobovať meningoencefalitídy.

Na Slovensku sa môžu objaviť aj kliešte a nimi prenášané patogény, netypické pre miestne podnebné pásmo. Odborníci zo SAV vlani v Bratislave zaznamenali prípad zamorenia bytu kliešťami Rhipicephalus sanguineus bežne vyskytujúceho sa v Stredomorí, Chorvátsku, na Blízkom východe, v Afrike alebo v Amerike. Hlavným nositeľom tohto druhu kliešťa je pes, môže sa však pricicať aj na človeka a preniesť naňho nebezpečnú rickettsiu - Rickettsia conorii, ktorá vyvoláva takzvanú Mediteránnu horúčku. Tieto kliešte na rozdiel od spomínaného kliešťa obyčajného dokážu prežiť aj vo vnútri bytu.

Kliešte možno na Slovensku nájsť všade, kde je vegetácia, do nadmorskej výšky približne tisíc metrov. Ich aktivita závisí od teploty a vlhkosti prostredia, pričom začína na jar, keď teploty vystúpia nad osem stupňov Celzia. Po dlhej zime na Slovensku nasledovala veľmi teplá jar, a tak od konca marca a začiatku apríla začal intenzívny výskyt kliešťov, ktorý trvá až doteraz.
Zápal mozgových blán

Jednou z najnepríjemnejších a najzávažnejších komplikácií zdravého a výkonného života vyznávača behanie je zápalové infekčné ochorenie blanitých obalov jeho mozgu, ktoré má na svedomí práve vírus prenášaný hmyzom patriacim do skupiny roztočov – kliešťom.

Medzi bežcami nie je toto ochorenie – kliešťová encefalitída - vôbec výnimočné, hoci sa o tom „cudne“ mlčí. Vyskytuje sa takmer v celej Európe – najmä však na území Slovenska, Českej republiky, Rakúska, Nemecka, Poľska, Maďarska, Chorvátska a Slovinska. Viac ako v dvoch tretinách prípadov sa v prvej fáze ochorenia dostavia ťažkosti podobné chrípke - občasné prudké bolesti hlavy, teplota, únava, pocity „dolámaného“ tela, žalúdočné a črevné ťažkosti, celková nevoľnosť, nechutenstvo, nutkanie na dávenie. Aj lekár spočiatku môže predpokladať iba „banálnu“ virózu. Po niekoľkých dňoch ťažkostí sa postihnutému jedincovi uľaví, je bez teplôt, má pocit lepšieho zdravia, optimizmu a je len mierne unavený. Ide o zavádzajúcu, takzvanú bezpríznakovú fázu ochorenia, ktorá trvá jeden až dvadsať dní. Vzápätí sa však prudko dostaví druhá podstatná fáza ochorenia – úporné a dlhšie trvajúce bolesti hlavy až migrenózneho typu, vysoké teploty, časté závrate, neznášanlivosť svetla (svetloplachosť), zvracanie, depresie, občasné poruchy vedomia a príznaky čiastočného ochrnutia pohybového systému. Ide o prejavy podráždenia mozgových blán - vírusy kliešťovej encefalitídy sa po masívnom pomnožení dostali do centrálnej nervovej sústavy a tam poškodzujú nervové bunky. Bežec býva hospitalizovaný v nemocnici, ale iba rozbor jeho mozgomiešneho moku definitívne dokáže potvrdiť obávanú diagnózu, ktorá môže skončiť úmrtím alebo často určitým, v lepšom prípade dočasným, obmedzením schopnosti znášať pracovné a rekreačné fyzické zaťaženie, ale aj obyčajný civilný život. Ťažkosti niekedy pretrvávajú aj po návrate z nemocnice a pri pokusoch zapojiť sa do normálneho života. Dotyčný je síce vyliečený, ale nedokáže zvládnuť väčšiu fyzickú ani psychickú záťaž.

Zápasí s takzvaným postencefalitickým syndrómom, ktorý sa prejavuje zníženou schopnosťou sústredenia, bolesťami hlavy, nízkou výkonnosťou, nespavosťou, závraťami, podráždenosťou. Je unavený a ťažšie zvládne aj bežné každodenné činnosti, nieto ešte vážnejšiu pohybovú a pracovnú záťaž.

Borelióza

Predčasný výskyt aktívnych kliešťov zvyšuje aj riziko ochorenia lymskou boreliózou. Ide o problém, ktorý vyvoláva baktéria Borrelia burgdorferi. Tá sa do tela dostáva tiež uhryznutím týmto hmyzom. Baktérie prenikajú do organizmu v mieste zahryznutia (bodnutia, prisatia) a možnosť prenosu infekcie závisí aj od času, ktorý je poskytnutý kliešťovi na cicanie krvi. Čím je dlhší, tým je väčšia pravdepodobnosť prenosu infekcie a následných komplikácií. Nie každý kontakt jedinca s pôvodcom nákazy však musí znamenať ochorenie. Inkubačná doba (čas, kým vypuknú príznaky) je veľmi zákerná a pohybuje sa v rozpätí od jedného do tristo dní (!). Vlastná choroba sa veľmi ťažko presne identifikuje a diagnostikuje, pretože svojimi príznakmi môže pripomínať mnoho iných ochorení alebo telesných stavov. V prvom štádiu sa môžu ale nemusia vyskytnúť kožné príznaky – pomaly sa kruhovite šíriaca červená škvrna v mieste prisatia hmyzu, obvykle ohraničená lemom so svetlým stredom. Nezriedka sa však vyskytne aj horúčka, triašky, bolesti svalov, silná únava – všetko príznaky, ktoré by mohli svedčiť „len“ pre akýsi druh chrípky. V ďalšom štádiu sa vyskytne stav podobný chronickej únave, ktorý môže imitovať prepracovanie z „nepochopiteľných“ príčin, Nastupuje neskôr – niekedy aj pol roka po prvom štádiu. Po uplynutí ďalších mesiacov sa objavujú stále zvýšené teploty, bolesti kĺbových spojení a chrbtice, ochabujúce svalstvo, poruchy srdcového rytmu. Liečba je potom dlhodobá a postihnutý musí byť pravidelne kontrolovaný u lekára viac ako dva roky, hoci v pracovnej kariére môže po odznení ťažkostí a rekonvalescencii (trvá viac týždňov až mesiacov) pokračovať.

Odkiaľ „padajú“ kliešte


Veľmi často sa rozširuje názor, že kliešte visia na listnatých stromoch a na ľudí v prírode vlastne padajú. Nie je to však pravda. Kliešte sa vyskytujú predovšetkým v tráve a nízkych porastoch. Zachytávajú sa na steblách trávy a na spodných stranách listov, preto je ich obtiažne spozorovať. Stačí sa pohybovať na takýchto miestach a kliešte sa prichytia na nechránené miesta tela alebo na odev. Odtiaľ sa potom nebadane rozlezú do zákolenných jamiek, medzi stehná do rozkroku, do podpazušných priestorov alebo, v prípade nežného pohlavia, pod prsníky. Prisatého kliešťa je potrebné čo najrýchlejšie odstrániť. Preto je vhodné, aby sa bežci (alebo bežkyne) hoci po obyčajnej prechádzke na rizikových miestach skontrolovali a dotieravý hmyz odstránili sami, prípadne neskôr za pomoci lekára. Odporúča sa kliešťa natrieť mydlovým roztokom a potom proti smeru hodinových ručičiek z postihnutých miest „vykrútiť“. Ak sa nepodarí kliešťov povyťahovať, je vhodné navštíviť ďalšiu zdravotnícku pomoc.

Každý kliešť nemusí byť nosičom vírusu kliešťovej encefalitídy alebo boreliózy. Avšak choroba, ktorá vzniká po uhryznutí infikovaným hmyzom, je natoľko vážna a nebezpečná, že by sa nikto nemal v tomto ohľade spoliehať na náhodné šťastie ako v lotérii. Po viacero rokov sa môžeme stretávať iba s kliešťami, ktoré nie sú infikované a vírus neprenášajú. Ale potom sa to predsa raz stane a pohryzne nás infikovaný kliešť. U niekoho to bude skôr, u iného neskôr. Preto sa netreba zahrávať so svojím zdravím.
1.6.2018   /   Bežecká škola   /   Autor: MUDr. Pavel Malovič/ WebNoviny.sk © SITA Všetky práva vyhradené.   /    Foto: Bigstock

Ďalšie články