Prihlásiť
behame.sk

Behanie už v mladosti vedie k rozdielom vo fungovaní mozgu

Behanie už v mladosti vedie k rozdielom vo fungovaní mozgu
O prínose behu pri predchádzaniu neurodegeneratívnych ochorení sa toho popísalo už dosť. Predchádzajúce štúdie sa však venovali prevažne starším bežcom. Vedci z Arizonskej univerzity sa však rozhodli sledovať vysokoškolákov a zistili, že rozdiely v prepojeniach medzi jednotlivými časťami mozgu sa prejavujú už v mladom veku.
Aj keď ich vzorka bola pomerne malá (jedenásť bežcov s priemerným časom 16:30 na päť kilometrov a rovnaký počet nebežcov), výsledky boli pomerne jednoznačné. „Naše výsledky po prvý raz ukazujú jasné rozdiely vo funkčných prepojeniach v pokojovom stave medzi výkonnostnými vytrvalostnými bežcami a zdravými nešportovcami v rovnakom veku. Tieto rozdiely sa môžu objaviť v reakcii na kognitívne požiadavky vytrvalostného behu v kombinácii s aeróbnym cvičením,“ píšu v závere svojej štúdie.

Dodávajú, že sledovanie elitných športovcov by mohlo ukázať ešte väčšie rozdiely. To je však zatiaľ len hypotéza. Sami priznávajú aj jeden nedostatok svojej štúdie – vo vzorke im chýbali rekreační bežci, ktorí síce športujú pravidelne, ale nemajú takú výkonnosť.

Čo výsledky výskumu znamenajú v praxi, vysvetlil vedúci výskumného tímu Gene Alexander pre Runner’s World: „Naznačujú, že vysoká úroveň aeróbneho cvičenia, akým je vytrvalostný beh, môže prospievať funkcii mozgu, obzvlášť komplexným kognitívnym schopnostiam, ako sú plánovanie, prepínanie medzi úlohami či vykonávanie viacerých úloh naraz.“

Arizonský výskumný tím odporúča ďalej skúmať neuroplasticitu vyvolanú športovaním u mladých ľudí vo vzťahu k starnutiu mozgu a potenciálu znížiť riziko neurodegeneratívnych ochorení, napríklad Alzheimerovej choroby. „Celoživotná fyzická aktivita môže byť dôležitým prvkom úspešného starnutia a posilnené prepojenie v pokojovom stave môžu odrážať mechanizmus pre ochranné účinky fyzickej aktivity. Naše zistenia naznačujú, že podrobnejšie skúmanie... nám môže pomôcť lepšie pochopiť, ako celoživotné zdravé návyky môžu zlepšiť kvalitu života u starších ľudí,“ uzatvárajú arizonskí výskumníci.

Odkaz pre mladých ľudí je jednoduchý: ak pôjdete behať, budete sa cítiť lepšie a váš mozog bude fungovať lepšie nielen dnes, ale zrejme aj o niekoľko desaťročí.

Vytrvalostný beh a Turingov geniálny mozog

Ešte pred zverejnením tejto štúdie prišiel britský spisovateľ Vybarr Cregan-Reid so zaujímavou hypotézou, že aj vytrvalostný beh mohol prispieť k nadpriemerným intelektuálnym schopnostiam Alana Turinga, ktorý je považovaný za otca umelej inteligencie a prispel k prelomeniu nemeckého kódu Enigma. „Zohral snáď vytrvalostný beh väčšiu úlohu na výsledku vojny, ako sme si predtým mysleli?,“ špekuluje Cregan-Reid.

Turing totiž nebol len taký obyčajný bežec. Keď pôsobil na univerzite v Cambridgei, bežne behával do mesta Ely a späť, čo bolo spolu asi 50 kilometrov. Neskôr začal behávať aj súťažne. V britskej kvalifikácii na olympiádu v roku 1948 skončil piaty. Na olympiádu postupovali prví traja.

Behom bol doslova posadnutý. Raz vyhlásil: „Mám takú stresujúcu prácu, že jediný spôsob, ako ju dostať z hlavy, je namáhavý beh.“ Ak je Creganova-Reidova hypotéza správna, pre niekoho úplne nezmyselná činnosť, akou je beh, pomohla zachrániť západnú civilizáciu.

Zdroje: Runner’s World, Frontiers in Human Neuroscience, V. Cregan-Reid: Fotnotes: How Running Makes Us Human



6.1.2017   /   Bežecká škola   /   Autor: Rudolf Šefčík   /    Foto: BIGSTOCK

Ďalšie články