Najnovšia
móda je napr. Viagra. Nie pred "výkonom" v posteli, ale
pred výkonom pri pretekoch vo vysokých nadmorských výškach.
Účinná látka Sildenafil je považovaná za zázračný
prostriedok k lepšiemu prekrveniu pľúc a zvýšenie kapacity
príjmu kyslíka v nich. Žiadne štúdie na to síce neexistujú,
ale v každom prípade je to nebezpečná záťaž pre srdce a krvný
obeh.
Lenže bezpečná, nebezpečná - amatéri prehĺtajú všelijaké tablety často ako cukríky, a predovšetkým sa to týka liekov na bolesť - a tie sú nebezpečné v každom prípade. Svetová antidopingová agentúra Wada v súčasnosti uvažuje o tom, či by lieky proti bolesti nemali byť uvedené na zozname dopingových látok, pretože ich masové rozšírenie aj v amatérskom športe je enormné.
Hltači
analgetík končia svoj pretek skôr, ako tí, ktorí sú schopní a
ochotní znášať bolesť
Z najnovších štúdií, vykonaných v Nemecku, vyplýva, že napr. pred maratónom v Bonne si vzalo preventívne lieky proti bolesti 50% účastníkov! Niektorí športovci užívali látky zvyšujúce výkonnosť, napríklad steroidy, rastové hormóny či EPO, alebo látky povzbudzujúce činnosť mozgu, napríklad amfetamíny či liek modafinil.
Odborníci na liečbu bolesti aj experti na doping sú ale proti uvedeniu týchto liekov na zoznam, pretože sa veľmi ťažko hľadá hranica medzi terapeutickým podávaním a dopingom. Zhodujú sa však na tom, že namiesto toho by mohla pomôcť lepšia informovanosť o dôsledkoch svojvoľného ordinovania si analgetík. Napr. nie je dostatočne známe, že lieky proti bolesti a kyselina acetylsalicylová nepôsobia na zvýšenie výkonu. Áno, dostanú športovcov s problémami s achilovkou alebo bedrami takpovediac z mínusových hodnôt na nulu, aby vôbec mohli v pretekoch štartovať. Ale v samotných pretekoch už potom len škodia, predovšetkým v prípade, že je extrémne zaťaženie spojené s veľkou stratou tekutín, pretože totálne narušia hospodárenie tela s elektrolytmi. Z toho dôvodu sú tiež počty predčasného ukončenia pretekov s použitím prostriedkov proti bolesti vyššie ako bez nich.
Lenže
pri pretekoch je vždy žiadané všetko, čo môže, hoci
krátkodobo, pomôcť. A "ružové tabletky" sú predsa
podľa televíznych reklám tí najlepší priatelia v kabelke každej
dámy, tak prečo nie v športovej taške? Naviac sú bežne k
dostaniu v každej lekárni bez predpisu a ešte sa dozvieme z
reklamy, že nám ich dala Kanada.
Ako z tejto situácie von?
Vždy boli, sú a budú takí, ktorí sa v mene lepšieho výkonu
budú ochotní ničiť akýmkoľvek "zázračným"
prostriedkom, len keď im pomôže k výhre, k uznaniu, obdivu... A
keď sú potom s krvácaním do žalúdka, infarktom, srdcovou
arytmiou alebo zlyhaním obličiek prevezení rovno z pretekov do
nemocnice, nikto sa ich nespýta, či si pred pretekmi vzali nejakú
tú tabletu, takže sa na možnú príčinnú súvislosť vlastne
vôbec nepríde.
Keď boli s výsledkami štúdií na (zne)
užívanie liekov proti bolesti pri športových výkonoch
konfrontovaní niektorí z usporiadateľov veľkých bežeckých
pretekov, pripustili, že sa o fyzický stav pretekárov príliš
nestarajú, pretože predsa pretekári bežia na vlastné
nebezpečenstvo a mali by byť za svoje zdravie a fyzickú
pripravenosť zodpovední sami. Z podobných dôvodov, a pretože
nechcú účastníkov "otráviť", tiež odmietajú
dopingovej kontroly na bežných pretekoch. Takže na usporiadateľa
pretekov sa asi v tomto prípade spoliehať nemôžeme. Pomôcť by
teda mali lekári a tréneri, ktorí by mali mať povinnosť
informovať svojich zverencov (event. pacientov) o vedľajších
účinkoch aj "bežných" liekov proti bolesti a
nebagatelizovať ich.
